Slovná zásoba angličtiny obsahuje najväčší podiel slov cudzieho pôvodu, prevažne z románskych jazykov hlavne z francúzštiny napr (language-langue-jazyk, grand-grande-veľký, parrot-perroquet-papagáj). Slová germánskeho pôvodu ("pôvodný" avoir alebo odvodená zo škandinávskych jazykov) okrem iného vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie ako latinská slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinská sú často považovaná za elegantnejšie alebo učenější alternatívy. Nadmerné používanie týchto slov je však všeobecne považované za nevhodné.
V mnohých prípadoch je možné voliť medzi germánskymi a latinskými synonymami. V niektorých prípadoch sa potom pridáva aj variant francúzska odvodená od rovnakého latinského základu. Znalosť týchto variantov umožňuje hovoriacemu dobre kontrolovať formálnu úroveň jeho jazyka. Ak chce napríklad v diskusii uviesť argument veľmi priamo, väčšinou zvolí germánske slovo. Naopak latinská a francúzske slová budú väčšinou používaná v písanom prejave alebo hovorenej reči formálne.
Bohatstvo jazyka potom spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť odtiene popisovaných myšlienok. Angličtina je typická aj svoju celkovú veľkú slovnou zásobou v oblasti aktívnej slovnej zásoby a svoju prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Nové významy veľmi často a tiež veľmi ľahko vytvára starým slovám slang.